Ako v iných našich osadách, tak i v Selenči ľud si zachováva mnohé staré zvyky a obyčaje. V minulosti ich bolo viac a mnohé z nich dnes už zanikli alebo sa zachovávajú iba v pamäti starších ľudí. S odchodom týchto ľudí miznú i stopy po nich, lebo ich nikto nezaznamenával. Tak nám doteraz uniklo mnoho svedectiev o živote našich predkov od ich príchodu sem po dnešné dni.

V jazykovede okrem termínu urbanonymum používa sa často ako synonymický výraz termín ojkonymum. Ojkonymum predstavuje miestny alebo osadný názov, resp. je to vlastné meno sídelného zemepisného objektu (mesta, obce, osady) alebo jeho časti (štvrte, predmestia, ulice, námestia, parku, hradu, samoty, mlyna, horárne alebo inej významnej budovy (EJ, 1993).

Selenča ako aj iné osady v Báčke a v širšom zmysle vo Vojvodine leží na území veľmi bohatom z hľadiska archeologického. Hoci dodnes na tejto pôde nebola vykonaná rekognoskácia, ani iný systematický prieskum, vďaka náhodile nájdeným črepinám keramiky z medenej a bronzovej doby teraz vieme, že Selenča a jej okolie mali obyvateľov v dávnej minulosti, ešte pred niekoľkými tisícročiami.