Zvyky a obyčaje Selenčanov evanilicekeho vierovyznania

Ako v iných našich osadách, tak i v Selenči ľud si zachováva mnohé staré zvyky a obyčaje. V minulosti ich bolo viac a mnohé z nich dnes už zanikli alebo sa zachovávajú iba v pamäti starších ľudí. S odchodom týchto ľudí miznú i stopy po nich, lebo ich nikto nezaznamenával. Tak nám doteraz uniklo mnoho svedectiev o živote našich predkov od ich príchodu sem po dnešné dni.

Zvyky a obyčaje Selenčanov rímskokatolíckeho vierovyznania

Zvyky a obyčaje Selenčanov rímskokatolíckeho vierovyznania

Dejiny rímskokatolíckej farnosti najsvätejšej trojice v Selenči

Vznik a osamostatnenie rímskokatolíckej farnosti v Selenči

Evanjelicky a.v. cirkevny zbor

Slováci evanjelici a. v. žijú v Selenči 240 rokov. Vzhľadom na tisícročia, ktoré sa pominuli, 240 rokov nie je veľký časový úsek života človeka na tejto zemi. Predsa pre nás dnes žijúcich je to čas úctyhodný. Pozerajúc sa na uplynulé roky očami viery, musíme Pánu Bohu d'akovať za všetku Jeho milosť a lásku i požehnanie, ktoré od Neho prijali naši predkovia a skrze nich i my sami dnes.

Z urbanonymie Selenče

V jazykovede okrem termínu urbanonymum používa sa často ako synonymický výraz termín ojkonymum. Ojkonymum predstavuje miestny alebo osadný názov, resp. je to vlastné meno sídelného zemepisného objektu (mesta, obce, osady) alebo jeho časti (štvrte, predmestia, ulice, námestia, parku, hradu, samoty, mlyna, horárne alebo inej významnej budovy (EJ, 1993).

Selenča do konca 18. storočia

Prvé obdobie v dejinách osady

Kontinuitu ľudských sídlisk na území dnešného selenčského chotára a samotnej osady nemožno s istotou zistiť, hoci pozostatky hmotnej kultúry a dodnes zhromaždené pramene svedčia o civilizáciách, ktoré existovali a pretrvávali dakedy sporadicky, často v nepretržitom rade, sledujúc v hlavných črtách diania na území Báčky.

Selenča v predhistórii

Selenča ako aj iné osady v Báčke a v širšom zmysle vo Vojvodine leží na území veľmi bohatom z hľadiska archeologického. Hoci dodnes na tejto pôde nebola vykonaná rekognoskácia, ani iný systematický prieskum, vďaka náhodile nájdeným črepinám keramiky z medenej a bronzovej doby teraz vieme, že Selenča a jej okolie mali obyvateľov v dávnej minulosti, ešte pred niekoľkými tisícročiami.

Selenča v II. svetovej vojne

Tá prvá, teda stará Juhoslávia, stroskotala v apríli 1941. Tak aj maďarské okupačné jednotky obsadili Selenču v ten istý mesiac. Presnejšie 15. apríla.

Selenča

Selenča sa rozprestiera na 291 ha, na ktorých je postavených 1224 domov a v ktorých žije 1320 domácností. Selenča je výraznou slovenskou osadou, s absolútnou väčšinou slovenského obyvateľstva. Zo štatistických údajov z roka 1991 vidíme, že v nacionálnej štruktúre obyvateľstva Selenče je 93 % Slovákov.