Záznamy o najstarších muzikantoch - hudobníkoch v Selenči

Ak sa zamyslíme nad dejinami nášho selenčského ľudu, je nemožné nevšimnúť si veľkú radosť a veselosť v každodennom živote, ktorú mu poskytovali hudobníci, alebo ako ich po selenčsky voláme m u z i k a n t i.

Najstaršie údaje o našich muzikantoch zozbieral hudobník-huslista JOZEF ČAPANDA a tento vzácny materiál dáva verejnosti, ako dôkaz, že sme národom, ktorý stvárňuje svoju hudbu, a má z nej pôžitok.

Väčšina národov začína prejavovať zvýšený záujem o svoju minulosť, vynáša z nej predovšetkým tie hodnoty, ktoré ilustrujú a dokazujú ich etickú a umeleckú osobitosť. Ten záujem vedie i náš národ a nás ako jeho členov k čoraz dôkladnejšiemu štúdiu hudby a k zhodnocovaniu folklóru. V prípade Slovákov žijúcich v S E L E N Č I je to záujem o svojskú minulosť domácej hudby. Vraciame sa k zašlým časom a spomienkam na našich prvých muzikantov, čiže našich dedov, otcov, bratov...

Hovorí sa, že medzi najchýrečnejšie hudobné skupiny slovenských osád patrili hudobné skupiny v Selenči. Tieto skupiny dostali pomenovanie podľa vedúceho skupiny, primáša, ako napr. Faďošova banda, Tŕpkova banda, - alebo Kesler Franciho muzika, Čapandova muzika... Prví muzikanti pôvodne noty nepoznali, hrali iba podľa sluchu, kým neskoršie noty poznali iba primáši a ostatní sa všetko učili podľa sluchu, vlastne, podľa diktovania akordov primáša. To sa malo zapamätať a potom to už išlo „ako po masle". Tieto hudobné skupiny hrávali po krčmách, na svadbách, tancoch, a to nielen vo svojej dedine, ale i po okolitých osadách. Veď sa hovorí: „Dobrý hlas sa ďaleko počuje."

Dnes nám je ťažko usudzovať, ba vôbec nie je možné s istotou určiť, aké boli rozdiely medzi vtedajšími skupinami muzikantov. Všetci mali za cieľ rozveseliť, potešiť a zachovať tradíciu v našom ľude. Rozdiel medzi nimi bol iba v osobnej pripravenosti, čiže v pripravenosti teoretickej a praktickej. Je isté, že členovia skupiny sa často vymieňali (jeden muzikant hrával vo viacerých skupinách), ale zakladateľ skupiny zriedkakedy opustil svoje už vycvičené ovečky. Muzikanti neboli profesionáli, ktorí svoj život venovali iba hudbe, ale jednoduchí občania. Mali tie isté domáce povinnosti, ako aj iní roľníci a robotníci. Avšak popri svojom každodennom živote sa snažili nájsť chvíle aj na hudbu, pre ktorú na svadbách a večierkoch museli prebdieť nejednu noc. A tak strany dejín sa obracali. Hudba sa vždy viac a viac rozširovala, spestrovala a utvrdzovala v našom ľude. Veď ako by aj nie, keď našim predkom život sa stal piesňou a pieseň životom...

Tak teda, kde sú začiatky? A môžeme povedať, že sú to skutočne začiatky?

Starí ľudia spomínajú a pamätajú FAĎOŠOVU BANDU, ktorá v tom čase sa stala najznámejšia. Pozostávala zo štyroch bratov a ostatok doplňovali švagrovia a ďalšia rodina. volali ich ešte: „Gaťáš banda" (podľa slova „gaty", ktoré nosili). Vedúcim skupiny bol Juraj Faďoš.

Údaj o členoch Faďošovej bandy sa nám do rúk dostal takýto:

  • Juraj Faďoš (st.) - primáš na husliach,
  • Juraj Faďoš (ml.) - druhý primáš na husliach,
  • Ján Tŕpka (st.) - prvý kontráš, nar. r. 1883
  • Ján Tŕpka (ml.) - druhý kontráš, nar r. 1903
  • Ján Faďoš (Begeš) - bas prím,
  • Tomáš Zolňan - prvý barboráš, nar. r. 1857
  • Ján Brtka - druhý barboráš, nar. r. 1885

Faďošova banda bola veľmi chýrečná. Hrávala na tancoch, svadbách, rozličných báloch. I „pánstvo" (panstvo) ich volalo pri rozličných príležitostiach, aby svojou hudbou zabávali svet. A bola to hudba aktívna a plná elánu. Táto skupina hrávala nielen v Selenči, ale i v okolitých dedinách a mestách, a to slovenských, maďarských a srbských. Faďošova banda trvala za čias prvej svetovej vojny a po nej, teda asi od roku 1917 a naďalej.

Po Faďošovej smrti táto skupina sa stala TŔPKOVOU BANDOU, keď Ján Tŕpka prevzal „primášstvo". Tŕpka bol uz vzdelanejším muzikantom. Hrával i v Amerike, aj v hudobných skupinách v susedných slovenských osadách.

Do jeho skupine patrili:

  • Ján Tŕpka (st.) - primáš, nar. r. 1883
  • Pavel Faďoš - primáš, nar. r. 1903,
  • Michal Sokola - kontráš,
  • Michal Ďurík - kontráš,
  • Jozef Kováč - barboráš.

V tých istých rokoch Tŕpka mal ešte jednu skupinu, ktorá pozostávala z týchto členov:

  • Ján Tŕpka (st.) - primáš, nar. r. 1883,
  • Ján Tŕpka (ml.) - kontráš, nar. r. 1903,
  • Pavel Faďoš - primáš, nar. r. 1903,
  • Ján Lipták - kontráš,
  • Jozef Kováč - barboráš.

Aj Tŕpkova banda hrávala po svadbách a tancoch v Selenči i v okolí v rokoch 1923-1946.

Menej známejšia skupina bola PAŽITNAJIHO BANDA. Jej vedúcimi boli bratia Ján a Michal Pažitnajovci. Starí spomínajú, že táto banda nehrávala po svadbách a tancoch. Boli to mládenci, ktorí svoje večerné hodiny trávili u „pajtášov" a venovali sa hudbe. Hrali si, ako sa to dozvedáme, iba pre seba. Pri večerných rozhovoroch a kartách si niečo zahrali, najmä keď chodili „vyhrávať" Juraja (Ďura), Jána, Zuzany... Po odchode vedúceho do Ameriky táto skupina prestala jestvovať.

Členovia Pažitnajovej bandy boli:

  • Ján Pažitnaj - prvý primáš, nar. r. 1882
  • Michal Pažitnaji - cimbalista, nar. r. 1884
  • Pavel Káša - druhý primáš, nar. r. 1897
  • Ján Zolňan - kontráš, nar. r. 1883
  • Ján Brtka - barboráš, nar. r. 1885

V skupine ešte hrali:

  • Jozef Rožňaji - barboráš, nar. r. 1884,
  • Tomáš Zolňan - barboráš, nar. r. 1857.

V rámci týchto činných rokov sa vynára na povrch ešte jedna skupina hudobníkov - ČASTVANOVA BANDA. Jej vedúcim bol Juraj Častvan.

Sem patrili:

  • Juraj Častvan - prvý primáš,
  • Tomáš Častvan - druhý primáš,
  • Michal Ďurík - kontráš,
  • Ján Lipták - kontráš,
  • Ján Brtka - barboráš,
  • Jozef Kováč - barboráš.

Táto skupina hrávala už od roku 1920 v krčme u Jána Častvana, zriedkavo po svadbách. Bola to v tom čase veľmi dobrá muzika a zadržala sa až do roku 1940.

O Pažitnajiho bande a Častvanovej bande sme zozbierali veľmi málo údajov. Ani fotografie nezostali po nich, tak ľudia starí hovoria...

Menej aktívna v tých časoch bola skupina, ktorá začala hrať za starej Juhoslávii v krčme Jána Častvana, po svadbách a na niektorých hostinách.

Bol to tamburášsky orchester, do ktorého patrili:

  • Juraj Gubečka - primáš na harmonike Biserka,
  • Ján Lekár - bas prím - tambura,
  • Adam Zolňan - bas prím - tambura,
  • Juraj Dobrík - bas prím - tambura,
  • Juraj Berédi - kontráš - tambura,
  • Ján Krížov - barboráš.

V čase, keď sa formuje slovenská piesňová lyrika a balada a keď evidujeme pestrosť tanečných foriem, vzniká v Selenči ešte jedna skupina, ktorej sa niekoľkokrát vymenili členovia. Je to skupina, alebo tamburášsky orchester Paľa Pavlíniho.

Táto skupina sa skladala z členov:

  • Pavel Pavlíni - primáš huslista, nar. r. 1910
  • Juraj Dobrík - primáš - tambura, nar. r. 1906
  • Ján Čapeľa - kontra, nar. r. 1912
  • Adam Zolňan - bas prím, nar. r. 1907
  • Ján Fačara - barboráš

Táto skupina hrávala od roku 1934 a to asi 3 roky v krčme Jána Častvana, neskoršie asi 5 rokov u Paju Mučajiho. Zároveň táto skupina hrávala na tancoch mládeže a po svadbách.

Od 15. januára 1936 skupina pôsobí v novom zložení:

  • Pavel Pavlíni - primáš na husliach
  • Ján Valent - bas prím - tambura
  • Adam Zolňan - čelo, tambura
  • Manojlo Aleksandrović - kontra
  • Ján Fačara - barboráš
  • Ján Zolňan - bas prím

Keď sa hovorilo o dobrej hudbe, vtedy sa myslelo na orchester Pavla Pavlíniho. Tamburáši boli v tom čase veľmi známi v Selenči a na okolí. Tento orchester dlho hrával a rád ho každý počúval. Pavlíni neskoršie utvoril aj novú skupinu. Bola to skupina, v ktorej hrávali s Rómami. A bola to dobrá muzika a chýrečná. Pavlíni hrával s nimi, kým sa spomedzi nich nevyučil primáš, a potom si „oni" samostatne založili svoju skupinu.

Tamburášsky orchester Pavla Pavlíniho bol natoľko chýrečný, že zatienil spomienku na Gubečkovcov.

Zolňanova muzika

Obracajúc pozorne strany minulosti, často sme sa stretli s priezviskom Zolňan a hudbou, ktorá sa vždy viac rozširovala, spestrovala a utvrdzovala v našom ľude. Samozrejme, prenikala do mladých šľachetných sŕdc a zanechávala svojich potomkov...

Zolňanovci boli traja bratia, ktorí hrávali v rozličných hudobných skupinách: najprv ako jednotlivci (vo Faďošovej, Tŕpkovej, Pažitnajovej... bande) a neskoršie spolu s Čapandovcami - s Čapandovou muzikou (v ktorej hrali dvaja bratia Čapandovci a traja bratia Zolňanovci). Títo traja bratia nikdy nezaložili svoju vlastnú skupinu.

O vznik Zolňanovej muziky sa pričinil Juraj Zolňan, alebo ako ho Selenčania volajú Ďurko Zolňan (nar. 06. 08. 1921).

Už ako 10-ročný začal hrať na husliach. Učil sa u pána učiteľa Juraja Struhárika, ktorý mu bol zároveň i triednym učiteľom. Spolu s Jurajom Zolňanom učil sa i jeho príbuzný Ján Zolňan, ale kontru. Juraj ako mladík zdedil hudbu aj po švagrovi, Pavlovi Kášovi a mnoho toho sa naučil aj od Michala Čapandu, primáša. Avšak talent a hudobné ucho zdedil od svojho otca. Juraj bol veľmi dobrý muzikant, takže počas svojej hudobnej aktivity viedol až päť skupín a bol zapojený do rôznych aktivít spojených s hudbou.

Prvú skupinu, ktorú založil Juraj Zolňan, tvorili:

  • Juraj Zolňan - primáš na husliach (nar. r. 1921),
  • Ján Folťan - harmonika,
  • Đuro Jovanović - kontra-tambura,
  • Jozef Čapanda - barboráš (so sláčikom).

S druhou skupinou (a už so širším rozhľadom) Juraj Zolňan sa dostal do Novosadského rozhlasu. Nadviazal kontakty so ZŠ Jána Kollára v Selenči a chodieval hrať na Slovensko. Boli to zájazdy jednoduché, krátke a pekné, ale účinné (Východná, Trenčín, Banská Bystrica, Bratislava, Chtelnica).

S ním vtedy účinkovala táto skupina:

  • Juraj Zolňan - primáš na husliach,
  • Jozef Daniček (ml.) - druhý primáš na husliach
  • Ján Šimoni (učiteľ) - harmonika
  • Pavel Zajac - harmonika
  • Ján Zolňan - bas prím - tambura
  • Michal Valach (Laliťan) - kontráš
  • Jozef Čapanda - barboráš (so sláčikom)
  • Michal Vrabčeňák - barboráš

Juraj Zolňan sa naplno venoval hudbe a nášmu národnému kultúrnemu dedičstvu (tance, spevy, divadlo a iné). Prezentuje verejnosti vo väčších i menších mestách naše spevy, tance, zvyky. Nová, čiže stará skupina, v ktorej sa vymenili iba niekoľkí členovia, sa znovu dostala na Slovensko, tentokrát na Detvu, ako i do Novosadského rozhlasu. S tanečnou skupinou KUS-u Jána Kollára hudobníci pobudli aj v Ochride. Skupina sa skladala z nasledujúcich hudobníkov:

  • Juraj Zolňan - primáš na husliach
  • Jozef Daniček (ml.) - druhý primáš na husliach
  • Jozef Malina - kontra
  • Štefan Truban (Stevo) - druhá kontra
  • Ján Šimoni (učiteľ) - harmonika
  • Pavel Zajac - druhá harmonika
  • Michal Vrabčeňák - barboráš

Neskoršie Zolňanovu muziku tvoria:

  • Juraj Zolňan - primáš na husliach
  • Jozef Daniček - druhý primáš
  • Ján Šimoni (učiteľ) - harmonika
  • Ján Zolňan - bas prím - tambura
  • Števo Samardžić - kontra, tambura
  • Michal Vrabčeňák - barboráš

To bola posledná skupina, s ktorou hrával Juraj Zolňan. Veď sily už ubúdali pomaly a staroba klopala na dvere.

Ale Juraj na nevzdával huslí. Rád si zahral s Rómami v Žiakovom hostinci, s veľkým nadšením ho vítali v SKOS P. J. Šafárika v Novom Sade. Všetci tí, ktorí ho poznali, ešte vždy povedali: „Báťa Ďurko, zahrajte nám niečo..." Medzi poslednými vystúpeniami tohto chýrečného hudobníka boli dedinské oslavy 235. výročia založenia Selenče.

Meno Ďurko Zolňan zostane v pamäti všetkých Selenčanov a Zolňanova muzika s jeho osobnosťou zostane zapísaná zlatými literami v dejinách hudby v Selenči.

Keď hovoríme o Zolňanovej muzike, treba spomenúť i jedno známe meno a to Ján (Janko) Zolňan. Je pravda, že Janko so spomenutými Zolňanovcami nemá nič (rodinne) spoločné. Vedel veľmi pekne spievať a hrával na tambure. Bol chýrečným spevákom a tak si ho každý volal do svojej skupiny, lebo svoju nemal. Báči Janko hrával s Jurajom (Ďurkom) Zolňanom, s Čapandovcami, Daničekovcami...

Medzi osobnosti, na ktoré si naši starí s úctou spomínajú, patrí Fero Kesler (Franci), primáš (nar. 21. 11. 1874, - umrel 08. 12. 1929). Jeho hudobná skupina sa volala: KESLER FRANCIHO MUZIKA. Tohto primáša zaraďujeme medzi najstarších selenčských muzikantov, ktorí hrávali pred rokom 1900 a máme zápis i o jeho živote a práci.

Po skončení školy Franc Kesler odišiel do Viedne, kde sa zamestnal v továrni Hofer-Franc, ktorá vyrábala rušne a parné stroje a zamestnávala robotníkov na výstavbe mostov. Keďže Franci ovládal niekoľko jazykov (nemčinu, slovenčinu, maďarčinu a srbčinu), významnejšie osobnosti si ho všimli a dostal sa medzi slovenských muzikantov, vtedy činných vo Viedni. Keďže nevedel hrať, narýchlo sa naučil hrať na husliach a venoval svoj talent hudbe, hrajúc s viedenskou skupinou Slovákov, ktorej meno nevieme. Už ako 17-18-ročný mládenec pán Franci po prvýkrát hral v istom bratislavskom hoteli počas výstavby mosta nad Dunajom pri Bratislave, neskoršie v Pešti.

Roky sa míňali... Túžba po domove vábila Franciho, aby sa roku 1892 vrátil do rodiska. Založil si rodinu a pomaly začal uplatňovať vedomosti, ktoré získal v zahraničí. Do Selenče sa dostal parný stroj na mlátenie pšenice (mláťačka), ktorý Franci priviezol zo zahraničia. Bol to prvý stroj, na ktorý si dedinčania spomínajú. A potom nasledoval prvý bicykel, ktorý vozil báči Franci. Okrem toho ihneď po príchode založil hudobnú skupinu, ktorú tvorili predovšetkým mladíci kypiaci radosťou a chuťou do života. Boli to:

  • Franci Kesler - primáš na husliach (nar. r. 1874)
  • Ján Kolek - druhý primáš na husliach (nar. r. 1874)
  • Štefan Durandzi - prvý kontráš (nar. r. 1871)
  • Ján Tomšík - druhý kontráš (nar. r. 1899)
  • Ján Malina - barboráš (nar. r. 1899).

Po smrti Jána Malinu - barboráša (ktorý zahynul vo vojne r. 1917) jeho miesto obsadil Michal Čapanda, ktorý predtým od svojich 16-17 rokov pri boku báčiho Franciho hrával ako primáš. Barbora v rukách Michala Čapandu zostala až do roku 1921. Neskoršie Franci obnovil svoju skupinu, v ktorej hrajú až do smrti:

  • Franci Kesler - primáš
  • Michal Čapanda - druhý primáš
  • Štefan Tomšík - kontráš
  • Štefan Durandzi - kontráš
  • Martin Čapanda - barboráš

Keslerova muzika bola dobre organizovaná a hudba veľmi dobrá. Rozliehala sa všade, po hostincoch, svadbách, po susedných dedinách i „pánstvo" zabávala. Trvalo to dotiaľ, kým smrť nepokosila kvet tejto skupiny. Franci v novembri na svadbe v Báči prechladol a v decembri 1929 umrel. Za sebou zanechal potomstvo hudobníkov.

Čapandova muzika

Osudy ľudí sú rozličné a často prekvapujúce. Čas sa uberá ďalej a mladšie pokolenia s úctou a inšpiráciou kladú ruku na pluh a chytajú sa činu. Tak z tejto skupiny báčiho Franciho Keslera rodí sa nová nádej a talent hudobníka, ktorý zakladá novú skupinu. Je to už spomenutý Michal Čapanda (narodený roku1892 a umrel roku 1965, zanechajúc v rodine hudobníkov).

Michal Čapanda, ako sme už spomenuli, hrával po boku báčiho Franciho. Začal sa učiť hrať na husliach už ako 14-ročný a prvým účiteľom mu bol Kanyó. Neskoršie, už ako 16-17-ročného, ho učil pán učiteľ Berkeš. Od roku 1908 mladík začína prosperovať a účinkovať ako hudobník na svadbách a v hostincoch. Dočasne hral s Francim Keslerom, kým nezaložil svoju prvú skupinu a stal sa jej primášom.

Prvú skupinu tvorili:

  • Michal Čapanda - primáš na husliach
  • Ladislav Strycký - druhý primáš na husliach
  • Jozef Truban (Števo) - kontráš
  • Štefan Nosál (Vavrika) - druhý kontráš
  • Martin Čapanda - barboráš (sláčikový)

Čapandova muzika v tom čase bola veľmi známa a dobrá muzika. Osviežovala sa novými hudobníkmi. „S Čapandovcami si každý rád zahral," hovorievalo sa. Michal Čapanda mal viaceré skupiny. Jedna z nich veľmi zaujímavá bola: dvaja bratia Čapandovci (Michal a Martin) a traja bratia - Zolňanovci (Juraj, Ján, Michal). O tejto skupine sme už hovorili pod heslom Zolňanova muzika.

V rokoch 1924-1933 účinkovala táto skupina:

  • Michal Čapanda - primáš
  • Jozef Daniček (st.) - druhý primáš
  • Jozef Truban (Števo) - kontráš
  • Michal Zolňan - druhý kontráš
  • Martin Čapanda - barboráš

Záverom sa rodí ešte jedna skupina, ktorú tvoria:

  • Michal Čapanda - primáš
  • Ján Ober - druhý primáš
  • Jozef Malina - kontráš
  • Štefan Truban - druhý kontráš
  • Štefan Kočonda - barboráš

Táto skupina účinkuje až do smrti Michala Čapandu (teda do r. 1965).

Hovorí sa, že jablko nepadá ďaleko od stromu. Platí to aj o Jozefovi Čapandovi, synovi spomenutého primáša Michala Čapandu, ktorý zanechal za sebou vo svojej rodine početných hudobníkov. Jozef zdedil talent a vôľu pre hudbu od otca a zasa ponechal ho svojmu synovi Jánovi, ktorý sa snažil kráčať stopami svojich predkov...

Jozef sa začal učiť hrať už ako malý chlapec pod starostlivou rukou svojho otca Michala. Keďže odrastal pri husľovej hudbe, to sa mu veľmi zapáčilo a začal hrať najprv po boku otca už od roku 1944 a po druhej svetovej vojne r. 1946, na viacerých miestach. Neskoršie sa osamostatnil a hral soskupinou Michala Petráša ako druhý primáš (asi roku 1960). Skupina sa skladala z týchto členov:

  • Michal Petráš („štriker") - primáš
  • Jozef Čapanda (krajčír) - druhý primáš
  • Michal Daniček - kontráš, tambura
  • Štefan Truban (Števo) - harmonika
  • Michal Vrabčeňák - barboráš.

Do tejto skupiny stále prichádzali noví členovia. Na svadbách hrávala do roku 1970.

Jozef Čapanda svoje hudobné umenie prenášal aj na iných hudobníkov, ako boli Ján Zolňan, Juraj Zolňan a skupina Jána Obera. Bavil ľudí po svadbách, večierkoch, a na príležitostných zábavách. Neskoršie, keď starosť zobrala sily pre hudobné aktivity, prestal hrávať po svadbách. Krátku dobu (asi 3 roky ) pôsobil v ľudovom orchestri pri KUS Jána Kollára v Selenči.

Jozef Čapanda svoje hudobné umenie preniesol na syna Jána. Ján už taký maličký sprevádzal otca po svadbách, kým už ako 14-15-ročný nezačal sám hrať na husliach. Otec pomáhal, ale len zriedkavo. Ján s kamarátmi, ako boli Ján Molnár, začínajú spoločne hrávať najprv pre osobnú zábavu, neskoršie na večierkoch, chodia „vyhrávať" (Jána, Štefana) a hrali aj na niekoľkých svadbách.

Ako 26-ročný začal hrať v ľudovom orchestri KUS Jána Kollára, ktorého činnosť bola veľmi rozsiahla. Striedali sa rôzne vystúpenia, kde orchester sprevádzal ľudové tance a piesne účastníkov podujatí. Janko bol istý čas zapojený do skupiny Matičiari. V dnešnej dobe ešte stále je zapojený do KUS-u Jána Kollára, a je i členom ľudového orchestra, ktorý sprevádza skupinu Po stopách našich starých pri MS-SV. Vojtecha (pri rím. kat. cirkvi).

Daničekova muzika

Zo skupiny Michala Čapandu, z tých jednoduchých muzikantov, vychádza na povrch nový hudobný talent, akým je JOZEF DANIČEK (1909), primáš na husliach. Jeho skupinu menovali Daničekova muzika. Jozef Daniček začal hrať už roku 1924, a to najprv s Čapandovcami (1923-1933). Neskoršie vznikla nová skupina vedená Jozefom - primášom na husliach. Ostatní členovia boli tamburáši. Skupina účinkovala v rokoch 1933-1938 v zložení:

  • Jozef Daniček - primáš
  • Emil Čapeľa - bas prím - tambura
  • Michal Malina - druhý bas prím - tambura
  • Jozef Kaňa - čelo
  • Števo Cigán - kontráš
  • Michal Kaňa - barboráš

Hudba dostala novú dimenziu. Auditóriom sa stávajú krčmy a radovánky. Vtedy Jozef založil novú skupinu, ktorá účinkuje u rokoch 1938-1944. Skupina sa usídlila v krčme báčiho Jána Morgenšterna a osobitnú pozornosť venovala svadbám v Selenči. Tentokrát Daniček založil skupinu - sláčikovú s týmito členmi:

  • Jozef Daniček - primáš na husliach
  • Ján Ilčík - druhý primáš (zahynul roku 1945)
  • Jozef Kesler - kontráš
  • Jozef Malina - druhý kontráš
  • Emil Čapeľa - harmonikár
  • Michal Malina - barboráš

V rokoch 1944-1960 Daničekova muzika preniká aj do susedných osád. Usídlila sa i v Báči v krčme Krempatica. Neobmedzila sa len na krčmy, ale baví aj svadobníkov v slovenských dedinách i v Báči. Na repertoári mali slovenské, srbské a maďarské piesne. Do Daničekovej muziky pribudli aj členovia z Báču, ktorí hrávali s nimi:

János Czeke - druhý primáš na husliach Palika Regli - druhý primáš na husliach Lacika Bestercan - druhý kontráš

Daničekova muzika od roku 1960 naďalej tvorí dve nové skupiny, ktoré hrávajú po svadbách a večierkoch, ale si ju povšimol aj Novosadský rozhlas. Hrajú veselo, ba rázne a odvážne. Sú to poväčšine už starí členovia. V Daničekovej muzike hrávali aj títo členovia:

Ján Ober - druhý primáš na husliach
Michal Tomšík - druhý harmonikár (volali ho popa)
Štefan Kočonda - barboráš

Od roku 1963 s nimi hrávali:

  • Jozef Čapanda - druhý primáš na husliach
  • Michal Daniček - kontráš, tambura
  • Michal Provodovský - harmonikár,
  • Ján Zolárek - barboráš
  • Michal Vrabčeňák - druhý barboráš.

Keď už sily ubúdali, Jozef prestal hrávať so skupinou na svadbách. Svoje hudobné umenie ešte dokazovali, keď si kedy-tedy zahral s priateľmi po večierkoch a v ľudovom orchestri pri KUS Jána Kollára (iba krátko).

Jozef Daniček (ml.) zdedil talent v hudbe od svojho otca. Ako 18-ročný prvýkrát začal hrávať po svadbách. Najprv to bolo v skupine Jozefa Čapandu (pred vojenčinou a po nej). V rokoch od 1970 naďalej je už s Jánom Zolňanom. Túto skupinu tvorili:

  • Jozef Čapanda - prvý primáš na husliach
  • Jozef Daniček - druhý primáš na husliach
  • Ján Zolňan - tambura
  • Michal Malina - barboráš
  • Pavel Zajac - harmonika

S touto skupinou Jozef Daniček (ml.) chodieval celý rad rokov po svadbách, hostincoch a na rôzne zábavy. Hrávali aj so skupinou Juraja Zolňana. Po smrti Jána Zolňana (1985) prestali hrať po svadbách a tak hudobná činnosť zatíchla. V roku 1993 na pozvanie sa znovu angažujú v hudbe, ale tentokrát ako hudobník v ľudovom orchestri pri KUS-e Jána Kollára (v ktorom aj predtým hrával). Zo zdravotných dôvodov zanechal husle. V poslednom čase znovu ich berie do rúk v rámci hudobného sprievodu skupiny Po stopách našich starých.

Oberova muzika

Roky sa menia, svet sa rozvíja a stáva sa vzdelanejším a mládež činnejšou. Je čas činu, láme sa doba, začínajú sa nové časy a spája sa staré s novým. Novosadský rozhlas si všíma Selenču a prostredníctvom Jána Nosála, ktorý v tom čase vedie rozhlas, sa Selenča stáva známou po celej Vojvodine.

V tom čase hudby sa chytá Ján Ober - vlnár a zakladá svoju skupinu, ktorej členmi sú:

  • Ján Ober - primáš na husliach
  • Štefan Truban (Stevo) - kontráš
  • Pavel Tomšík - kontráš
  • Štefan Kočonda - barboráš (sláčikový)

Ján Ober patrí medzi organizátorov prvého slovenského festivalu Selenča 1972. Hlavným organizátorom tohto festivalu bol však náš rodák Ján Nosál, vtedy hudobný redaktor Novosadského rozhlasu. Od roku 1972 Ján Nosál umožnil Oberovej skupine zúčastniť sa na festivale a nahrať niekoľko piesní pre rozhlas. Skupina si zvolila 10 piesní a nahrala ich priamo v štúdiu. Spievali Michal Zolárek, Anna Udvaryová, Mária Vyhnalová a Pavel Pixiades.

(Roku 1997 Anna Udvaryová nahrala kazetu Ešte raz sa obzrieť mám.)

Skupina Jána Obera usporadúvala koncerty po slovenských osadách (Laliť, Silbaš, Petrovec, Palanka, Kysáč), ale hrávala aj po svadbách, na zábavách a večierkoch.

Skupina Jána Obera sa stále doplňovala. Pôsobila aj v takomto zložení:;

  • Ján Ober - primáš
  • Jozef Daniček (ml.) - primáš
  • Jozef Malina - kontráš
  • Štefan Truban - kontráš
  • Emil Čapeľa - harmonikár
  • Michal Tomšík - harmonikár
  • Štefan Kočonda - barboráš (sláčikový)

Ján Ober osobne vypomáhal od roku 1962 aj v ľudovom orchestri pri KUS Jána Kollára. Po svadbách prestal hrávať v roku 1976. Roku 1997 hral v skupine Matičiari a v poslednom čase je činný v ľudovom orchestri pri SSV, ktorý sprevádza skupinu Po stopách našich starých.

Petrášova muzika

Michal Petráš (štriker - pletiar) sa narodil roku 1936. Začal sa venovať hudbe už roku 1955 v nemocnici v Rovinji, kde mali zorganizovanú skupinu na tamburách (hoci v tom čase hrával na mandolíne). Roku 1958 berie do rúk husle a po krátkom čase zakladá skupinu (samozrejme, v Selenči), do ktorej patrili:

  • Michal Petráš - primáš na husliach
  • Jozef Daniček (starší) - primáš na husliach
  • Michal Daniček - kontráš na tambure
  • Michal Tomšík - harmonikár
  • učiteľ Maglovský - harmonikár
  • Michal Vrabčeňák (Burduš) - barboráš
  • Ján Zolárek - druhý barboráš

Zloženie skupiny sa menilo. Do nej patrili aj:

  • Jozef Čapanda (krajčír) - primáš na husliach
  • Štefan Truban - kontráš na husliach
  • Michal Malina - barboráš
  • Michal Provodovský - harmonikár
  • Palika Regli - harmonikár

Petrášova skupina hrávala po svadbách, zábavách, na tancoch, ba aj v susedných osadách. Neskoršie sa Michal Petráš vzdal tejto činnosti. Skupinu prevzal Jozef Čapanda a ako vedúci sa aj on preslávil.

Ľudový orchester

Keď sláčiková hudba pomaly začala zanikať a prestávala znieť po našich svadbách, Selenčania v snahe zachovať tradíciu formujú ľudový orchester. Pôsobil pri spolku a jeho úlohou bolo hudobne sprevádzať piesne a tance. Členovia orchestra boli už známi muzikanti, ktorí hrávali po svadbách.

Ľudový orchester pri kus Jána Kollára

V roku 1947 bol založený KOS Jána Kollára. V ňom pôsobil aj ľudový orchester, v ktorom sa striedali členovia. V prvých rokoch hrali akoby dva orchestre: jeden pod vedením primáša - huslistu Juraja Zolňana a druhý pod vedením primáša - huslistu Jána Obera.

Tento ľudový orchester sprevádzal svojou hudbou rôzne programy. Spočiatku programy bývali 4-krát ročne (fašiangy, v zime, pred Novým rokom a pred Veľkou nocou...)

Keď sa hudobná tvorivosť začala rozširovať a dostávať nové rozmery vďaka Jánovi Nosálovi, ktorý bol organizátorom hudobných aktivít, tak i tento orchester začal intenzívnejšie pracovať. Hudobníci vystupovali na festivaloch doma, ale aj na Slovensku (Východná, Pukanec, Zelenec, Bratislava, Košice, Detva, Kľačany). V tejto činnosti pokračujú aj dnes.

Členovia orchestra sú: Ján Šimoni (vedúci) - harmonika, Ján Čapanda - husle, Juraj Berédi - harmonika, Jozef Provodovský - klarinet, Ján Grňa - kontra, Ján Zolňan - kontra bas.

Ľudový orchester pri ms sv. Vojtecha

Od založenia (r. 1923) činnosť spolku sv. Vojtecha bola mnohoraká a rozsiahla z hľadiska vzdelávacieho, kultúrneho a náboženského, ale aj z hľadiska národného uvedomovania. Roky pri rím. kat. cirkvi stále boli usporadúvané programy, divadlá s tematikou náboženskou a ľudovou-národnostnou. V posledných rokoch pod vedením katechétky Kristíny Ralbovskej sa na cirkevných a ľudových podujatiach zjavujú aj tanečné skupiny detské i mládežnícke, sprevádzané ľudovým orchestrom.

Prvými členmi tohto orchestra boli:

  • Ján Čapanda - primáš na husliach
  • Jozef Provodovský - klarinet
  • Dominik Krajčík - harmonika
  • František Prokopec - gitara - kontra
  • Božidar Ralbovský - barbora

Orchester vypomáhali: Adam Ralbovský a Ferko Gašparovský. V poslednom roku k starým členom pribudli: Ján Ober, Jozef Daniček, Jozef Malina, Ervín Malina a Dominik Ralbovský.

Ľudový orchester mal pekné vystúpenia v Selenči a mimo nej (detský festival v Tavankute, „dúžijanca" v Subotici).

Píšuc o selenčských muzikantoch, nesmieme zabudnúť na rómsku hudbu u nás, lebo i dnes existujú skupiny Rómov, ktoré hrávaju v Selenči a inde. Sú to väčšinou tamburášske orchestre s dobrou hudbou. Ich hudbu bolo počuť všade, kde sa hráva, v minulosti najmä vo „švábskych" hostincoch. Poznali slovenské, srbské, maďarské, rómske a nemecké piesne, vedeli sa prispôsobiť mestu, reči i ľuďom. Po dvaja alebo i po traja sa zapájali aj do muziky Michala Čapandu, Jozefa Daničeka, Juraja Zolňana a Jána Obera. Najviac Rómov však hrávalo s Pavlom Pavlínim, ktorý bol primášom na husliach. Im sa pridal ako učeň Ivo Cigán, ktorý keď sa dobre vyučil za primáša, zorganizoval výlučne cigánsku skupinu a tak sa Cigáni celkom oddelili od iných skupín.

Skupina, o ktorej máme aký-taký záznam a pozostávala predovšetkým z Rómov, bola:

  • Pavel Pavlíni - primáš na husliach
  • Pisari Aleksandrovič - príma na tambure
  • Manojla Aleksandrović - tambura
  • Lazo Aleksandrović - bas čelo - tambura
  • Mimika Aleksandrović - barboráš

Neskoršie prebral do rúk skupinu ako primáš na husliach Ivo Aleksandrović a do skupiny stále prichádzali celé roky noví členovia. Tak do dnešného dňa Selenčou a inými osadami zaznieva hudba Rómov.

Skupina Rómov je i dnes činná a hráva väčšinou v iných osadách, alebo po hostincoch a hoteloch. „Naši" selenčskí muzikanti najviac hrajú v hostinci u Juraja Žiaka, kde svojou hudbou zabávajú hostí. Dnešná rómska muzika pozostáva z týchto členov:

  • Franjo Nikolić - Braca
  • Miša Đor|ević - Lala
  • Mića Aleksandrović - Mimika
  • Andrija Aleksandrović - Andro
  • Šándor Đor|ević - Čajka
  • Duško Nikolić - Dule

Dychová hudba „f a n f o r á š i"

Nemali sláčiky v rukách, ani tambury, ale predsa ich hudba sa stala známou na celom okolí. A preto keďže spomíname hudobníkov Selenče, nemôžem zavrieť oči ani pred dychovou hudbou, stále aktívnou a mnohokrát prepotrebnou. Členov dychovej hudby Selenčania volali „fanforáši".

S dychovou hudbou Selenča sa stretla medzi dvoma svetovými vojnami - už roku 1925. Bola to známa muzika, ktorú viedol kapelník Ďuro Held z Tovariševa, ináč Nemec.

Skupinu tvorili:

  • Štefan Kováč - krídlovkár - primáš
  • Michal Zolárek - druhý krídlovkár - primáš
  • Michal Šipek - prvý klarinet
  • Tomáš Malina - klarinet B
  • Jozef Tomšík - bas krídlovká
  • Ján Švec - kontra B
  • Ján Gašparovský - kontra Es
  • Jozef Kováč - kontra B
  • Ján Malina - barboráš

Títo hudobníci hrávali i na svadbách, na cirkevných (katolíckych) oslavách a na tanečných zábavách. Pozývali ich aj do okolitých osád na zábavy a svadby. V rokoch 1925-1933 skupina sa dopĺňala novými členmi, ba je to už celkom druhá skupina, do ktorej patrili:

  • Štefan Alexy - krídlovkár - primáš
  • Jozef Šipek- klarinet
  • Michal Malina - klarinet
  • Štefan Tomšík - bas krídlovká
  • Jozef Trusina - bas krídlovká
  • Pavel Tomšík - kontráš
  • Ján Trusina - kontráš
  • Ján Vadina - primáš
  • Michal Vala - bas prím
  • Michal Malina - barboráš
  • Jozef Provodovský (st.) - Es klarinet

Táto skupina hrala tam, kde aj predošlá. Na dôvažok vystupovala u hasičov; podporoval ju takto požiarnický spolok. Od roku 1939 hrávali v hostinci u Benšu pri paprikášoch a namjä na futbalovom ihrisku (počas zápasu). Skupina chodievala s hasičmi aj na súťaže.

Neskoršie vznikla skupina „fanforášov", do ktorej patrili:

  • Štefan Alexy - krídlovkár - primáš
  • František Turanský - trúbka B - primáš
  • Ján Švec - trúbka B - primáš
  • Jozef Provodovský (ml.) - klarinet a saxofón
  • Jozef Trusina (st.) - bas krídlovka
  • Ján Ralbovský - bas krídlovka
  • Pavel Tomšík - kontra
  • Jozef Trusina (ml.) - kontra
  • Michal Vrabčeňák - krídlovka - prím
  • Ján Trusina (st.) - B kontra.

Jej bubeníkom boli: Štefan Provodovský a posledne Ján Fodora.

Táto skupina je ešte i dnes činná. Hrávajú už asi 20 rokov na zábavách, hudobných podujatiach i cirkevných (katolíckych) slávnostiach. Svojou hudbou sprevádzajú pohreby, zúčastnili sa na petrovských oslavách a pod. V posledné roky sú zapojení do „dužijance" v Subotici. Vedia pobaviť poslucháčov peknou hudbou.